Narodil sa v roku 1811 v Budmericiach, zomrel v roku 1869 v Jasovej. Študoval na gymnáziu v Trnave, filozofiu v Segedíne, teológiu v Trnave. Ako kaplán pôsobil na viacerých miestach (Kostolec pri Ostrihome, Majcichov, Jablonica, Trstín), od roku 1843 bol farárom vo Veselom, od roku 1848 v Ohaji a od r. 1865 v Jasovej. Od bernolákovčiny prešiel v roku 1846 k šťúrovej slovenčine. Bol členom spolku Tatrín a jeho komisie pre vydávanie učebníc. Roku 1847 sa zúčastnil na prvej schôdzi spolkov miernosti vo Veselom, a stal sa podpredsedom Ústredia spolkov miernosti na Slovensku. Ako člen vyslanej delegácie sa r. 1861 zúčastnil odovzdania memorandových listín cisárovi. Aktívne prispieval do Slovenských národných novín, Orla Tatranského, Cyrila a Methoda, Katolíckych novín, Pešťbudínskch vedomostí, Obzoru a i. Venoval sa školských a pedagogickým problémom. Ľudovýchovnú činnosť zameriaval na organizovanie škôl, na pozdvihnutie hospodárstva, ovocinárstva a včelárstva.
…Juraj Holček sa osobne stýkal so všetkými vtedajšími národnými a literárnymi pracovníkmi a sám bol pritom literárne činný. Ján Francisci si spomína na Holčeka, keď opisuje, ako viedol štyroch detvianskych mládencov na Slovanský ples do Viedne na fašiangy r. 1850 takto: „Na Ohaji sme zatiahli na nocľah k Ďurkovi Holčekovi, tamojšiemu katolíckemu farárovi, ktorého sme síce na takej ceste prekvapili, ale nám bol rád a učastnoval a vystrojil nás všetkých hojne a ochotne.“
…vo svedectve vrábeľského dekana Štefana Bublíka z roku 1865 je o Jurajovi Holčekovi napísané toto:
Juraj Holček je 16 rokov v Ohaji a tu si farárske povinnosti rozvažite a chválitebne vykonáva. V kázaní a katechizme je svedomitý, v školských veciach horlivý. Za jeho farárovania bola postavená nová škola v Ohaji a vo filiálke Hul bola rozšírená a novými riadnymi lavicami opatrená. Viacero chudobných chránencov vychoval a skromne zaopatril. K jeho hlavnému zamestnaniu patrí slovenské spisovateľstvo a ako taký je vo svojom národe dostatočne známy. Konal zbierky na banskobystrické alummeneum, založené na podporu chudobných študentov, na stá zlatých poslal tomuto ústavu a zaslúži si, že sa stal jeho riadnym členom. Na základe tých zásluh a pochvaly hodných skutkov odporúčam menovaného všetkým, ktorých s to týka. – Vráble, 4. novembre 1865 – Štefan Bublík, prepošt, dekan a farár.
Holček bol veľkým mecenášom študentov. Chodievali k nemu na prázdniny, pričom sa ich snažil čo najviac utužiť v myšlienkach pre národ. V Ohaji sa takto ocitli na prázdninách napr. Dr. Ján Mallý Dusarov, Michal Chrástek…
Andrej Kmeť, ktorý opísal v Slovenských pohľadoch r. 1908 životopis Juraja Holčeka, uviedol:
Po Antonovi Bernolákovi (zomrel v Nových Zámkoch r. 1813) nastupuje tu (v regióne NZ, čiže v Ohaji) r. 1848 Holček. Maďarské vlny silne dorážali a mocný príboj úradného útlaku nebezpečne podmieľal slovenské pozície, takže boli obce, to tomu tlaku podľahli. Odkiaľ vzali odolnú silu národne zachovalé obce v tomto kraji? Nesporné je, že veľkú zásluhu na tom mal aj vplyv osobností ako bol Holček, ktorý tu stál temer ojedinelý na národnej stráži, vzdialený od rušnejších stredísk národného života. V matrike zomrelých zaznamenával Juraj Holček ku koncu každého roka formou poznámok všetky významnejšie udalosti roka.

Rok 1849:
Tohto roku v noci z 2. na 3. júna prišlo na Ohaj a Hul asi 10 000 uhorských vojakov s 25 kanónmi. Zostali tu počas nedele, pondelka a v stredu odišli. Obyvatelia si od nich veľa vystáli. Museli im dávať stravu. Medzi vojskom vypukla cholera, ktorou postihnutí behom niekoľkých hodín, najviac jedného dňa, zomierali. Zomrelo tu 5 vojakov, ale cholera sa preniesla i na obyvateľstvo. V Ohaji zomrelo 14 ľudí. 

Rok 1852:
Tento rok bol veľmi suchý. Urodila sa iba tretina obvyklej úrody. Jariny sotva semeno vrátili. Sena bolo málo a cent stál 12 zlatých .Jeseň bola pekná a zima teplá. Školáci až do Vianoc chodili do školy bosí. Zdravotný stav obyvateľstva bol dobrý, bolo málo chorých. Vo farnosti zomrelo 20 dospelých a 47 detí. Narodilo sa 87, teda prírastok je 20 ľudí.

Rok 1853:
Tohto roku sa vybudoval verejný nákladom násyp z Ohaja do Bánova, spolu s mostami. Na Ohaji sa postavila škola. 

Rok 1854:
Dňa 28. mája bola na Ohaji birmovka, prvá, pokiaľ sa ľudia pamätajú. Zatiaľ sa chodilo do druhých obcí. Birmoval ostrihomský kapitulný vikár Jozef Krautman.

Rok 1855:
Cholera zasa zúrila v celej Európe. Na Ohaji zomrelo 6 ľudí.

Rok 1864:
V tomto roku pri slávnostnom obede u hlavného župana v Zlatých Moravciach som predniesol (Holček) slávnostný prípitok po slovensky, čo sa zatiaľ v slovenskej reči nikto na verejnosti neopovážil.

Rok 1865:
Dňa 14. novembra som dostal preloženie do Jasovej. Opúšťam túto farnosť, ktorú som spravoval 17 rokov a štyri mesiace.
…Juraj Holček, farár ohajský, vo veku 54 rokov.