Morová epidémia
V rokoch 1349–51 zúrila v strednej Európe veľká morová epidémia. Volali ju čierna smrť. Začiatkom r. 1349 zomrelo na jej následky veľa ľudí. Zomrelých na mor nepochovávali, ale spaľovali na „hraniciach“ vo vatrách dreva a vopred vykopaných jamách. Požitavské osady stratili tretinu obyvateľstva.

Reformácia
Na komjatickom panstve prichýlil Imrich Forgáč roku 1573 prvého náboženského reformátora v Požitavskom kraji – Havla Husára. Ku koncu 40. rokov 15. stor. bola časť pozemkov v obci Ohaj vo vlastníctve ostrihomského arcibiskupstva. Hospodárili na nich predialisti. Arcibiskupská pôda sa dávala do árendy (prenájmu) za poplatok formou desiatku. Ostrihomské arcibiskupstvo zriaďovalo za účelom správy svojich majetkov oficioláty, kde sídlili vyberači týchto desiatkov. Najbližší oficiolát, ktorý zahŕňal okolité obce a osady, sa nachádzal vo Dvoroch nad Žitavou. Na západnom, strednom i severnom Slovensku plienil toho času arcibiskupské majetky šľachtic Pongrác zo Svätého Mikuláša z Branča. Nedbal na nariadenia kráľovských dekrétov a ignoroval cirkevné tresty. Lúpežní ponkrácovci vtrhli do osady Ohaj.

Cholera
Veľká cholerová epidémia sa šírila uhorskou krajinou v zime roku 1883. V Ohaji zomrelo podľa udania matriky veľa ľudí. Jozef Čičmancai, miestny farár (1824–1834), poznamenal o zákernej chorobe toto: „Dňa 20. augusta 1831 začala riadiť v oboch dedinách mojej farnosti (Ohaj, Hul) cholera. Nepomohli ani opatrenia politickej moci, ktorá nastavila stráže a takzvané kordóny, ktorými chcela prísne oddeliť miesta od krajov, kde sa cholera už vyskytla. Choroba sa prejavuje zvracaním, vysokými horúčkami, bolesťami v kĺboch. Konce nôh a rúk začínajú očernievať a zanedlho nasleduje smrť, ktorú si chorí v bolestiach sami žiadajú.“ Ďalej v matrike Čičmancai uvádza, ako na prelome rokov 1829/30 zažili Ohajčania tuhú zimu. Sneh napadol 4. novembra a ešte 19. marca museli pána farára voziť na omše do hulskej filiálky na saniach. V tomto roku vyhynulo i veľa stromov a včiel a v lete bola mimoriadne slabá úroda.