História

   História školy v Dolnom Ohaji siaha hlbšie do minulosti. Nakoľko v stredoveku jestvovala v obci farnosť (okolo roku 1332), možno tu spomenúť príležitostné „vyučovanie“ detí zo strany kňazov.

    Najstarší písomný doklad o miestnej škole pochádza z roku 1779, uvádza sa i meno učiteľa Imre Zimániho. Po Zimánim učiteľskú „profesiu“ prebral Cigáň, ktorý sa učiteľstvu priučil u Zimániho ako „ťahač“ organu. Budovu školy v tom čase tvorila učebňa, komora na drevo a chodba. Stavebný základ bol z tehál a nabíjaniny, strecha zo šindlov.

    Pred rokom 1852 bol počet žiakov v ohajskej škole 32, o rok neskôr ich napočítali trikrát viac. Deti navštevujúce školu-jednotriedku, pán učiteľ podelil do skupín a ku každej skupine určil staršieho, skúsenejšieho žiaka, aby na ostatných dozeral. Žiakov-dozorcov volali šedátori. Kamenné tabuľky slúžili ako potreba na písanie a písalo sa kamencom.

    Vydržiavateľom školy v r.1873 bola rímskokatolícka farská obec. Najväčšími dobrodincami miestnej školy vtedy boli Juraj Konczek – predstaviteľ péčskej cirkevnej župy, ktorý prispel na chudobné deti a Lipót Vass – zakladateľ nadácie pre najmenších žiakov na poli maďarského jazyka. 

Ďalší učitelia:
Jozef Mitus (1809–1830)
Lorincz Ilek (1830–1842)
Gyozo Ilek (1842–1870)
František Kratochvíl (1870–1882)
Ágosta Krizanóczky (1882–1883)
Uxa Géza, Knausz Antal (1883–1884)
Jakšič Imre (1884–1892)
Ágosta Krizanóczky (1892)


    Školská dochádzka bola stanovená dĺžkou 6 rokov (druhá polovica päťdesiatych rokov 19.storočia). Okrem tejto sa po ukončení školskej dochádzky praktizovala ešte 3-ročná nedeľná škola, kde si žiaci dopĺňali nadobudnuté vedomosti.

    V roku 1896 navštevovalo školu v Ohaji 110 žiakov, z toho 80 riadnych a 30 žiakov nedeľnej škoy.

    Do roku 1906 bola v obci jednotriedka. V roku 1906 zriadili dennú, druhú a učiteľskú stanicu.

    Škola, ktorá bola cirkevná – rímskokatolícka, podliehala cirkevnému školdozorcovi vo Vrábloch. Výkonným orgánom cirkevnej obce bola školská stolica. Skladala sa z voleného výboru, predsedom býval spravidla farár. Školská stolica nielen vypisovala konkurz na miesta učiteľov, ale aj ich vyberala, hlavne však zabezpečovala prevádzku školy.

    Začiatkom 20.storočia bol do vedenia školskej stolice zvolený Jozef Kaločay. Zemania si zanedlho vyhradili právo na druhú učiteľskú stanicu, budú vraj do jej správcovania voliť len Maďarov (1907 – Apponyiho školské zákony, pomaďarčujúce ľudové školstvo).

    V rokoch 1899–1929 bola zriadená tretia trieda a učiteľská stanica. Do jej vedenia bol zvolený syn Jána Horvátha – Viktor.

    V školskom roku 1929/30 zriadili v miestnej škole štvrtú triedu a novú učiteľskú stanicu, na prelome rokov 1931/32 pribudli ešte dve nové triedy a dve učiteľské stanice. Škola sa stala 6-triednou. Nakoľko pre šesťtriednu školu boli iba tri vyučovacie miestnosti, muselo sa vyučovať striedavo – doobeda i popoludní. Učitelia: (1932) Viktor Horváth, správca školy, Irena Horváthová, Štefan Vašek, Elena Tóthová – Marenčáková, Michal Marenčák, Ján Palzech – pomocný učiteľ.

    V roku 1936 sa škola stala sedemtriednou, s pribudnutým učiteľom Jurajom Okrivalom. V tomto roku sa do školy zaviedla i elektrina. Roku 1936 starú školu zrekonštruovali, prestavali a jednu učebňu pristavili. Pôvodne sa v budove nachádzali iba dve triedy a medzi nimi učiteľský byt, ktorý neskôr prerobili tiež na učebňu. Škola ich už mala 5 a posledná sa nachádzala v starej budove pri fare.

    V školskom roku 1938/39 pôsobili ako učitelia: Irena Horváthová, Michal Marenčák, Elena Marenčáková, František Madovčík, Ondrej Hatala a Jozefína Hováthová.
Počet žiakov – 285.

    Od 15.apríla 1939 sa začalo vyučovať aj v maďarskej pobočke školy.

    Po skončení okupácie (1945) bola vytvorená štátna ľudová škola s piatimi triedami. Jej riaditeľom sa stal Rudolf Holec a učitelia: Valéria Holecová, Michal Marenčák, Elena Marenčáková a Jozef Jedľovský.

1947/48 – národná škola, na škole už nie je šiesty ročník, nakoľko starší žiaci prestupujú do novovytvorenej Štátnej obvodnej meštiackej školy pre Dolný Ohaj a Bešeňov.

28. septembra 1947 bolo založené rodičovské združenie.

1948/49 – národná škola + Stredná škola (Štátna obvodná meštiacka škola od 6.roč., Dolný Ohaj – Bešeňov)

952/53 – národná škola – tri triedy a päť ročníkov, 124 žiakov – stredná škola – vyučuje sa na troch miestach, 121 žiakov.

1953/54 – nový názov – Osemročná stredná škola

1963/64 – nový názov – Základná deväťročná škola

1979 – nový názov – Základná škola

Riaditelia školy:
Ján Horváth (1889 – 1929) pôsobil 30 rokov
Viktor Horváth (1929 – 1944)
Rudolf Holec (1945 – 1950)
Valéria Holecová (1950 – 1953)
František Valo (1947 – 1954)
Pavol Pecho (1954 – 1960)
František Čvirik (1961 – 1984)
Benedikt Puškár (1984 – 1989)
Vojtech Slobodník (1989 – 2007)
Eva Smolíková (od 2007)

Učitelia školy pôsobiaci v obci po roku 1945:
Vojtech Slobodník (42r.)
Hieronym Mankovecký (36r.)
Margita Hozlárová (30r.)
Benedikt Puškár (29r.)
Marta Nagyová (29r.)
Slávka Slobodníková (27r.)
Margita Ďurinová (27r.)
Štefan Dobročáni (24r.)
František Čvirik (23r.)
Valéria Čviriková (23r.)
Jozefína Mikulcová (21r.)
Oľga Ďurčáková (20r.)
Emília Rupeková (15r.)
Jozef a Mária Tršťanskovci (8r.)
Ján Terecha (6r.)
Oľga Rišková
Igor Polák
Valér Adamovič
Alena Horníková
Zuzana Dobošová
Lucia Cviková

14. január 2005 – v tento deň bola prestrihnutá páska a do užívania odovzdaná nová budova ZŠ Juraja Holčeka.