Prírodné pomery

   Prírodné podmienky obce najvýraznejšie podmieňujú geologické pomery a reliéf. Katastrálne územie je súčasťou Podunajskej pahorkatiny, ktorá je celkom Podunajskej níţiny. Samotná Podunajská pahorkatina je vo východnej časti katastra zastúpená oddielom Hronská pahorkatina prostredníctvom pododdielu Vojnická pahorkatina a jej časti Hurbanovské terasy. Severozápadnú časť územia tvorí oddiel Žitavská niva a Juhozápadnú časť Nitrianska niva prostredníctvom pododdielu Dolnonitrianska niva. Reliéf Hronskej pahorkatiny má charakter nížinných pahorkatín, ktoré sú na území mierne aţ stredne členité. Zastúpené sú prevaţne širokými plochými chrbtami, oddelenými úvalinovitými dolinami. Budované sú v podloží treťohornými ílmi, pieskami a pieskovcami, na ktorých sú uloţené štvrtohorné spraše a sprašové hliny. Žitavská niva má charakteristický rovinný reliéf a na území vytvára výrazné terasové stupne. Budovaná je treťohornými ílmi a pieskami, ktoré sú prekryté štvrtohornými fluviálnymi štrkmi a štrkopieskami ako aj eolickými sprašami a holocénnymi hlinami. Nitrianska niva, zasahujúca do územia prostredníctvom pododdielu Dolnonitrianskej nivy, je výtvorom erózno-akumulačnej činnosti rieky Nitry a jej prítokov s plytkými depresiami na miestach starých korýt a meandrov. Nadmorské výšky sa na území katastra pohybujú od 115 do 172 m. Vzhľadom na geologickú stavbu je územie chudobné na nerastné suroviny, z ktorých sú zastúpené iba ložiská štrkov a pieskov, ktoré však nie sú priemyselne využívané.

   Z klimatického hľadiska leží obec v teplej klimatickej oblasti v suchej podoblasti v teplom suchom okrsku s miernou zimou, s teplotou v januári nad –3 ºC a s dlhším slnečným svitom (vo vegetačnom období nad 1500 hod.). Z klimatickogeografického hľadiska je územie zaradené do subtypu teplej níţinnej klímy s priemernými teplotami v januári –1 ºC až –4 ºC, s priemernými teplotami v júli 20,5 ºC až 19,5 ºC a s priemernými ročnými zrážkami 530 až 650 mm.

   Pri charakteristike vodstva je podstatné začlenenie katastra obce do povodia rieky Žitavy, ktorá je hlavným recipientom územia a preteká jeho západným okrajom smerom zo severu na juh. V strednej časti územia je vytvorený prevádzací kanál s riekou Nitrou. Ďalším vodným tokom nižšieho rádu je potok Chrenovka, pretekajúci západnou časťou intravilánu katastra a potok Lagáň, pretekajúci východným okrajom územia. Najvyššie vodné stavy a prietoky dosahujú vodné toky územia v marci až v apríli. Na území katastra sa nachádza umelá vodná plocha s rozlohou asi 1 ha, ktorá je využívaná pre športové rybárstvo. Zároveň plní i funkciu požiarnej nádrže.

   Z pôdnych typov prevládajú vo východnej časti územia černozeme hnedozemné na sprašiach a karbonátových nivných sedimentoch, predstavujúce stredne ťažké pôdy. V západnej a južnej časti katastra nachádzame čiernice glejové a čiernice modálne na karbonátových a nekarbonátových sedimentoch, tvoriace stredne ťažké až ťažké pôdy. Ostrovčekovite sa v najzápadnejšej časti územia vyskytujú pseudogleje modálne na sprašových a polygénnych hlinách, zastupujúce veľmi ťažké pôdy. Pôdne druhy reprezentujú na prevažnej časti katastra hlinitopiesočnaté a piesočnaté pôdy.

   Potenciálnu prirodzenú vegetáciu tvoria pozdĺž vodných tokov jaseňovo-brestovo-dubové lesy, na sprašových terasách dubovo-hrabové panónske lesy a na sprašových pahorkatinách dubové a dubovo-cerové lesy. Väčšina územia je v súčasnosti výrazne odlesnená a intenzívne poľnohospodársky využívaná, s čím súvisí skutočnosť, ţe z pôvodných lesov sa zachovali iba fragmenty so zmeneným druhovým zložením a s dominantným zastúpením kultúry agáta bieleho. Zo živočíšstva prevažujú druhy kultúrnej stepi a na vodné toky sú viazaní zástupcovia fauny vôd, močiarov a ich brehov.

   V západnej časti katastra sa nachádzajú dve chránené územia, ktoré majú charakter prírodných pamiatok – Potok Chrenovka a Meander Chrenovky. Potok Chrenovka má celkovú rozlohu 25,8845 ha a za chránený bol vyhlásený v r. 1980. Predmetom ochrany je zachovanie jedného z posledných neregulovaných vodných tokov v okrese Nové Zámky s fragmentami prirodzených porastov. Meander Chrenovky má celkovú výmeru 0,9607 ha a za chránený bol vyhlásený v r. 1984, za účelom ochrany uzavretého, osamostatneného meandra potoka Chrenovka s brehovými porastmi. Obe chránené územia predstavujú významné prírodné segmenty v poľnohospodárskej krajine.