Z histórie obce

   Územie obce bolo osídlené v období neolitu (mladšia doba kamenná), čoho dôkazom je sídlisko želiezovskej kultúry. Obdobie enolitu (neskorá doba kamenná) je zase doložené hrobovým nálezom kanelovanej keramiky, ktorá je dôkazom bádenskej kultúry. Z ďalších nálezov boli zaujímavé tieţ hroby potvrdzujúce slovanské sídlisko a pohrebisko z doby veľkomoravskej i poveľkomoravskej ríše.   

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z r. 1293, kedy väčšina územia majetkovo patrila tunajším zemanom a menšia časť okolitým zemianskym rodinám. V nasledujúcich obdobiach patrila viacerým majiteľom: Mariássyovcom, Festeticsovcom, Szemereovcom a i. Počas stredoveku bolo územie poznamenávané vojenskými vpádmi, ktoré boli najničivejšie v čase tureckých vojen počas 17. stor. Vplyv tureckej nadvlády bol ukončený v r. 1685 cisárskymi jednotkami pod vedením Karola Lotrinského a počas nasledujúceho 18. stor. bola vyľudnená obec osídľovaná obyvateľstvom z blízkeho okolia i z Moravy. V hospodárstve v danom období prevažovalo trojpoľné hospodárstvo a remeselná výroba.
   V roku 1601 tvorilo obec 37 domov, v r. 1715 mala 3 zemanov a 6 daňovníkov a v r. 1828 tu bolo spolu s obcou Veľký Ohaj 147 domov a 980 obyvateľov. Dominantou hospodárstva obce bolo poľnohospodárstvo.
   Od začiatku 19. stor. sa silnejšie uplatňujú prvky kapitalistickej výroby, čo sa prejavuje v obchodnej politike, v priemyselnej výrobe i v doprave. Kapitalistické vzťahy sa začínajú naplno rozvíjať po revolučných rokoch 1848–49, kedy boli urbariálni poddaní oslobodení od feudálnych povinností. V r. 1894 postavili v obci liehovar a škrobáreň a taktiež tu bol inštalovaný valcový mlyn. V poľnohospodárskej výrobe pretrváva pestovanie tradičných plodín (obilniny, zemiaky, kukurica) a zavádza sa pestovanie cukrovej repy. Obdobie bolo poznamenané zostrujúcim sa maďarizačným útlakom slovenského obyvateľstva, ktorý bol potlačený aţ po I. svetovej vojne rozpadom Rakúsko-Uhorska a vznikom prvej Československej republiky. S týmto obdobím sa viaže štrajkové hnutie poľnohospodárskych robotníkov. V období r. 1938–45 bola obec násilne pripojená k Maďarsku. Po II. svetovej vojne nastáva intenzívna obnova zničeného hospodárstva a poľnohospodárskych podnikov. Ďalším prelomovým obdobím bol pád komunistického režimu v r. 1989, ktorý podmienil prechod z centrálne riadeného hospodárstva na trhové hospodárstvo a vzniká súkromný sektor.