Netrvalo dlho a auto bolo prázdne. Šofér si s otcom vymenil pár úsmevných slov a podali si ruky. Sadol do auta a po zabuchnutí otlčených dverí naštartoval. Za veľkého rachotu z výfuku vyletel čierny oblak, auto sa pohlo a ostal za ním len smradľavý dym. Janko choď a zavri bránu, zvolal na mňa otec a rýchlym krokom vošiel do domu. Pobral som sa k bráne, zavrel som jej vŕzgajúce krídla a zaistil závorou.

Nečakane spoza plota vytvoreného hustým orgovánom poľahky vyšiel veľký žltobiely strakatý kocúr a cez cestu smeroval k železničným koľajam vychádzajúcim z vedľajšej brány. Tie sa v miernom oblúku strácali medzi dovysoka oplotenou veľkou ovocnou záhradou a nepravidelne sformovaným cípom zeme na ktorom rástli posadené do riadkov ako zemiaky, nejaké mne dovtedy neznáme vysoké a strapaté rastliny. V priesečníkoch pozdĺžnych a priečnych radov ako podľa mozaiky šachovnice boli v ovocnej záhrade vysadené rôzne druhy ovocných stromov, hlavne čerešne. Pozri, mám novú lafaňu, volal na mňa Dušan sediaci na bielej liatinovej lavičke v neďalekej malej filagórii postavenej pri ihrisku. Chvíľu sme na seba pozerali vtom vyskočil z lavice a podišiel na plochu ihriska. Ukážem ti ako sa to hrá, povedal a z vačku vytiahol to zastrúhané drievko. Toto je picek, najprv si ho dobre položím aby pekne vyletel a mohol som ho dobre a ďaleko odraziť, hovoril Dušan a zastrájal sa začať hru. Janko poď dovnútra, ideme jesť, volala z okna jednej z miestností domu sestra. Smutný no s radosťou som sa po úzkom chodníku olemovanom malými pichľavými kríkmi lôhu vybral za hlasom, lebo už som mal aj hlad… Koniec druhej časti.